Erik Fazekas's Reviews > Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte

Tretí rereading a konečne v slovenčine.

Čo môžem spraviť pre to, aby sa táto kniha dostala na zoznam povinného čítania pre tínedžerov? Ako zaradiť túto knihu medzi klasiky YA literatúry na našom malom Slovensku?

V svojej čitateľskej kariére som mal v každom období niekoľko formatívnych diel.

Najprv to bol Harry Potter. Lebo som tajne dúfal, že aj ja dostanem svoj list z Rokfortu. Že dostanem šancu na nový život. Že toto, čo som žil, nebol môj osud. S tým som sa už pomaly zmieril.

Potom bola Sabriel, Lirael a Abhorsenka. Lebo hoci mali hrdinky rovnako ako ja nalinkovaný život, zrazu sa mohlo prihodiť niečo, čo to obrátilo úplne naruby. A ony sa proste vydali v ústrety neznámemu – lebo im nič iné neostávalo? Nedá sa povedať, ale pocit osobnej zodpovednosti prevážil. A po tom som túžil aj ja.

A teraz je to Zdroj (The Fountainhead). Lebo všetci by sme mali kráčať za svojimi snami a robiť pre ne všetko. Najviac, čo sa dá. A nepoľavovať z nich, lebo potom prestávajú byť našimi snami a premieňajú sa niečo iné. Na sny iných, na sny bojkov, na slabé odvary snov, ktoré by dokázali zmeniť svet.

Je mi nesmierne ľúto, že v čase môjho dospievania nebola na svete Vera Dietzová, aby mi ukázala, že z tohto sveta sa dá uniknúť aj inak ako cez dvierka fantázie.

Pri väčšine kníh hľadám útek z reality. Chcem sledovať hrdinov, ako sa im plnia ich najtajnešie sny. Táto kniha je facka od života v knižnej podobe. S Verou nikam neuniknete, skôr sa ponoríte do bahna skutočného života, lebo táto kniha doslova smrdí človečinou.

Vera nie je vyumelkovaná, Vera neprešla žiadnymi fejsliftmi, aby bola ľúbivejšia. Vera je presne taká, aký je život. A práve Vera nám dáva všetkým nádej, že existuje cesta von. Nemusíte byť superhrdina, ani mať setsakramenské šťastie, ani byť jediný vyvolený na celom šírom svete. Stačí na sebe makať. A nevzdávať sa.

Ak si máte tento rok prečítať jednu tínedžerskú knihu, prečítajte si Veru Dietzovú.

Ak chcete obdarovať tínedžera, či mladého dospeláka, venujte mu Veru Dietzovú. Táto kniha má v sebe všetko: vodku aj sex, metal i skutočný život. Lebo Vera je vaša kamoška, ktorá vám prišla povedať, čo za nahovno život nafasovala, a ako sa postavila na nohy a vykráčala z neho. Vera je totiž skutočná, viac než by ste si chceli pripustuť.

Tak vás všetkých prosím – Veru Dietzovú si láskavo VŠÍMAJTE!!!


➖➗➖
Druhý rereading a úplne iné dojmy ako z prvého.
Jednak táto krásna austrálska obálka má toho veľa do seba a úplne mi pasuje do mojej rozbehnutej série:)

Chcete vedieť kto je Vera? To je síce pekné, ale ona nechce vedieť, kto ste, tak ju, prosím, ignorujte. Strednou školou chce len preplávať. Učí sa dosť dobre na to, aby jej nikto nerobil problémy a v pohode sa dostala na vysokú, ale zároveň nevytŕča z radu. A prečo? Lebo jej matka bola gogo tanečnica, a keby sa to spoliužiaci dozvedeli, tak sa tej nálepky nezbaví až do maturít.

Jej otec to tiež nemá najľahšie, abstinujúci alkoholik, ktorý podľahol čaru striptérky musel veľmi rýchlo dospieť, aby sa postaral o svoju dcéru, keďže mama sa na nich vykašľala. A tak ako mne mama stále opakovala, aby som sa poriadne učil, lebo mám dve ľavé ruky, ktoré ma neuživia. Tak Verin otec stále opakuje, že musí makať, aby si na seba zarobila, lebo v ich bohom zabudnutom meste, jej nikto nič nedá zadarmo. A tak Vera maká v pizzerke, kde roznáša pizzu. A po práci chlastá, lebo nevie ako inak uniknúť z tohto sveta, z vlastných tráum a strachov.

Lebo Vere zomrel sused, najlepší kamoš a jej platonická láska v jednom.

Už mám osobne po krk kníh, kde niekto zomrie a celá kniha je o tom, ako sa s tým hrdin(k)a vyrovnáva. Toto je ale iné. Charlie síce zomrel, ale Vera sa cez neho vyrovnáva s vlastnou minulosťou a budúcnosťou, rovnako ako jej otec.

Fakt dobré čítanie. Ešte to nejako dostať medzi našich čitateľov :)