Články

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Nové legislatívne úpravy prinášajú do daňového priznania fyzických osôb viacero zmien, ktoré ovplyvnia povinnosti aj možnosti daňovníkov. V článku sa pozrieme na najdôležitejšie novinky, ktoré by ste tento rok určite nemali prehliadnuť.

V uplynulých mesiacoch prešiel legislatívny rámec pre ESG v Európskej únii významnými úpravami. Európsky parlament v decembri 2025 schválil výslednú podobu balíčka Omnibus, ktorý mení a zjednodušuje kľúčové pravidlá pre reportovacie povinnosti v oblasti udržateľného podnikania - najmä v rámci smernice o vykazovaní udržateľnosti (CSRD) a smernice o náležitej starostlivosti (CSDDD) - s cieľom znížiť administratívnu záťaž a posilniť právnu istotu pre podnikateľov.

Väčšina firiem dnes už má skúsenosť s tzv. CSR - aktivitami, ktorými firmy prispievajú k budovaniu spoločenskej zodpovednosti. Robia tým niečo „navyše“ - prispievajú na charitu, podporujú lokálny šport, vysádzajú stromy či zapájajú zamestnancov do dobrovoľníckych aktivít. Sú to nesporne dobré a užitočné aktivity, a to tak pre zamestnancov ako aj komunitu a nakoniec aj pre reputáciu firmy a budovanie značky.

Zamestnanec si nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za celkové obdobie rokov 2024 a 2025. Za rok 2024 mu vznikol nárok na 25 dovolenky + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 rovnako nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. decembru 2025 bol teda 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu zamestnávateľ musí preplatiť?

Má obec povinnosť uzatvárať nájomnú zmluvu na prenájom hrobového miesta podľa § 21 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o pohrebníctve“)? Mám vedomosť o tom, že viaceré obce majú v prevádzkovom poriadku uvedené ustanovenie „Nájomná zmluva“, ale v praxi uzatváranie takejto zmluvy neuplatňujú. Tiež by ma zaujímalo, či nájomná zmluva o prenájme hrobového miesta je povinne zverejňovaná zmluva a má sa zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv?

Elektromobil M1 obstarávacia v obstarávacej cene 68 234 € bol zaradený v roku 2024 do majetku spoločnosti a používaný celý rok 2025 na podnikanie, daňový odpis za rok 2025 bol vypočítaný vo výške 34 117 €. Výsledok hospodárenia za rok 2025 - dosiahnutá strata 19 000 €. Ako sa upraví (zvýši) základ dane podľa § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) za rok 2025?

Podanie daňového priznania daňovým subjektom predstavuje podstatný procesný úkon daňového subjektu. Príslušný správca dane po doručení daňového priznania má primárnu právnu povinnosť posúdiť jeho obsah. Taktiež posúdi, či bolo daňové priznanie podané včas a v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ daňové priznanie je obsahovo správne a bolo podané daňovým subjektom riadne a včas, nemusí vykonať správca dane doplnené dokazovanie, ani daňovému subjektu zasielať výzvu. V takomto prípade môže správca dane vyrubiť sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu priamo rozhodnutím.

Účtovné uzatváranie roka je proces, ktorý zahŕňa celý rad na seba nadväzujúcich činností, počnúc inventarizáciou všetkého majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky v podobe dokumentov ustanovených v § 17 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“).

Zamestnávatelia lákajú zamestnancov na rôzne benefity, pretože práve tieto benefity môžu byť rozhodujúcim dôvodom pre uchádzačov o zamestnanie, prijať prácu u daného zamestnávateľa.

V tejto časti príspevku je popísané, aké druhy dokumentácie o transferovom oceňovaní vymedzuje aktuálne usmernenie a definovanie, kto je povinný príslušný druh dokumentácie o transferovom oceňovaní viesť a aký je obsah príslušnej dokumentácie o transferovom oceňovaní.

Táto časť dokumentácie o transferovom oceňovaní nadväzuje na všeobecnú časť. Obsahuje nasledovné informácie týkajúce sa slovenskej spoločnosti a jej kontrolovaných transakcií. Zachytáva súčasný stav a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím:

Cieľom príspevku je vymedziť rozsah a obsah dokumentačnej povinnosti o transferovom oceňovaní podľa aktuálneho legislatívneho rámca platného pre zdaňovacie obdobie, pri ktorom posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najskôr po 31. decembri 2025.

Od roku 2026 vznikli pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Týkajú sa nielen novej definície postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, ale aj skrátenia tzv. odvodových prázdnin, pri ktorých SZČO neplatí poistné či zmeny určenia vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja platba minimálnych odvodov.

Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby č. 406/2025 Z. z.) novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje niektoré dôležité osobné prekážky v práci.

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n,. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Rozsiahla časť novely sa týka zavedenia nových povinností v oblasti vyhotovovania a prijímania faktúr v ustanovenom elektronickom formáte a elektronického oznamovania údajov z faktúr od 1. januára 2027 a od 1. júla 2030, ale táto novela prináša aj ďalšie dôležité zmeny.

Ministerstvo financií SR predložilo 14. januára 2026 do skráteného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n,. p. (ďalej len „zákon o DPH“) s cielenými opatreniami voči subjektom, ktoré dlhodobo neplnia svoje daňové povinnosti alebo nespolupracujú s daňovým úradom. Opatrenia sa majú zavádzať postupne, s navrhovanou účinnosťou od 1. apríla 2026 a od 1. januára 2027.

Princíp časového rozlíšenia (tzv. akruálny princíp) je jednou z dôležitých vlastností podvojného účtovníctva a v zmysle základnej definície podľa ekonomického slovníka predstavuje princíp využívaný vo finančnom účtovníctve, ktorý spočíva v zaznamenávaní výnosov v čase, keď boli získané a nákladov v období, v ktorom nastali, bez ohľadu na prijaté alebo vyplatené peňažné prostriedky.

Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedená povinnosť mu vyplýva z ust. § 81 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Rozmach digitálnych platforiem a sociálnych sietí zásadným spôsobom pretransformoval tradičné formy ekonomickej činnosti a zároveň vytvoril nové skupiny daňových subjektov, ktoré sa len čiastočne dajú subsumovať pod klasické kategórie daňového práva.